RODIČOM PRVÁKOV

Začiatok školskej dochádzky, a to ako sa dieťa dokáže novým podmienkam prispôsobiť je akýmsi ukazovateľom pripravenosti dieťaťa na školskú dochádzku. Pre prváčika je nástup do školy často veľmi stresujúcou udalosťou. Dostáva sa do neznámeho prostredia a nevie, čo môže očakávať. Aj napriek tomu, že sa do školy pripravuje už veľmi dlhú dobu pred prvým septembrom a teší sa na školskú tašku a všetky tie veci, ktoré mu rodičia nakúpili, je predsa len tento deň niečím výnimočný  a hlavnú úlohu v ňom hrá on sám.

Všetka pozornosť rodiny je venovaná jemu, čo by ho na jednej strane malo tešiť, ale pri neustálom pripomínaní, aký dôležitý a významný deň  ho čaká, sa malému žiačikovi môžu podlomiť kolená. Zmena prostredia, zmena učiteľov, zmena kamarátov a pribúdajúce povinnosti, to všetko je pre začínajúceho žiaka príliš veľká záťaž. Dieťa sa musí prispôsobiť novým pravidlám, musí sa naučiť veľa nových poznatkov. Malo by byť disciplinovanejšie, už nemá toľko času na oddych a relax ako v materskej škole. Práve preto nie všetci prváci sú schopní tieto nároky, ktoré sú  na nich kladené v prvej triede, zvládať bez problémov.
 

Čo čaká prváka

• zmena prostredia
• zmena pedagógov a vychovávateľov
• strach z nepoznaného (či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor, posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka, či sa bude môcť ešte hrať a pod.)
• strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej základnej školy
• nové náročnejšie povinnosti (napríklad písanie domácich úloh)
• zmena denného režimu (strata času na oddych - poobedný spánok)
• prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod)
• zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí byť disciplinovanejšie, musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávať a učiť sa nové poznatky)
• vydržať sústredene sedieť 45 minút
• hodnotenie jeho výkonov, na ktoré nemuselo byť dieťa zvyknuté
• dieťa sa musí naučiť byť sebestačné, organizovať si samo čas (čas zjesť desiatu cez prestávku, pripraviť si pomôcky a pod.)

Čo by mal urobiť rodič

• je dôležité vysvetliť dieťaťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti, ešte pred nástupom do školy
• povzbudzovať dieťa, poukázať na kladné stránky osobnosti dieťaťa, na to, čo už zvládlo a dokázalo byť trpezlivým
• dieťaťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy veľmi ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma
• pozitívne motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa dieťa v škole naučí, že spozná nových priateľov, bude mať určité výhody a pod.
• rozprávať sa s dieťaťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby dieťa cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť, a že na nové, preň momentálne ťažké povinnosti, nie je úplne samo
• v prípade, že sa dieťa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď,  v čom je problém a čoho sa dieťa bojí. Nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže sa jednať o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý je možné vyriešiť chápavým rozhovorom  s dieťaťom alebo triednym učiteľom
• nástup dieťaťa do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti (napríklad domáce úlohy), ktoré menia režim a voľný čas  i v rodine
• rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach      so školou. Nemal by pred dieťaťom hovoriť o obmedzovaní a trestoch (Výhražné vyjadrenia typu – Však počkaj, v škole ťa už naučia!)
• nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú
• rodič by mal dieťaťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach  i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že  i napriek tomu, že má už určité povinnosti, ktoré si musí plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému domáce úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru
• rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťaťom (vychádzky, šport a pod.)
• nebáť sa prípadného psychologického vyšetrenia, môže dieťaťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené
• pomôcť dieťaťu v prvých dňoch systematickému spôsobu učenia a príprave na vyučovanie. Naučiť dieťa písať hneď na prvý krát správne
• rodič by mal dieťaťu prekontrolovať domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že domáce úlohy nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená to však, že rodič nemá svojmu dieťaťu dôverovať, ale vhodné je si veci overiť, napríklad netreba zabúdať i na pravidelné, teda denné kontroly žiackej knižky a oznamníčka. Môže tam byť dôležitý odkaz od triednej  p. učiteľky, na ktorý dieťa zabudlo.
• rodič by mal dieťaťu zabezpečiť i mimoškolskú aktivitu, aby sa dieťa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Je dobré, ak si dieťa samo povie, čo ho zaujíma a čomu by sa chcelo venovať. Rodič môže dať dieťa i na dva krúžky, jeden oddychový (tanec, šport a pod.) a druhý náučný (napríklad jazyky). Treba však zohľadniť pri výbere mimoškolskej aktivity danosti dieťaťa, aby nebolo zbytočne preťažené a unavené

 

Zásady, ktoré by mal poznať každý rodič
 

1. Pracujte s dieťaťom v pokoji a pohode. To do veľkej miery plníte už tým, keď sa s dieťaťom učí najpokojnejší a najtrpezlivejší člen rodiny.
2. Majte na pamäti, že záujem podnecuje pozornosť. Nervový systém dieťaťa na začiatku školskej dochádzky je nezrelý a jeho schopnosť sústrediť sa na jednu vec predstavuje priemerne 10 minút. Je potrebné dieťa motivovať. Učenie preto musí byť zaujímavé.
3. Nezdržiavajte dieťa pri učení dlho. Úlohy sa snažte striedať. Keď si totiž zaťažené mozgové centrá môžu odpočinúť, oveľa lepšie pracujú. Tu platí osvedčené pravidlo: „Striedať prácu s odpočinkom.“
4. Nenúťte dieťa sedieť bez pohybu. Pri školských začiatočníkoch sa osvedčuje striedanie polôh pri práci. Môžu teda stáť, kľačať a meniť polohu. Je to spôsob, ako nevyčerpať nervový systém dieťaťa a dopriať mu počas duševnej práce odpočinok. Dostatok pohybu na čerstvom vzduchu v mimoškolskom čase je samozrejmou hygienickou požiadavkou. Dieťa si postupne osvojí systém ako sa správne učiť.
5. Usilujte sa vylúčiť rušivé podnety. Deti sú tzv. nepozorné, pretože nedokážu dobre rozlíšiť podnety, ktoré by mali vnímať, od tých, ktoré sú v danej chvíli nežiaduce. Písací stôl umiestnite tak, aby dieťa nemalo výhľad na izbu, ale na stenu, sadnite si k nemu zboku, nie spredu. Neučte sa v kuchyni, kde sú rozličné príjemné či nepríjemné pachy, ale vyhraďte si kútik, ktorý bude určený len na učenie atď.
6. Predchádzajte možným chybám dieťaťa. Nedovoľte mu, aby nejakú chybu urobilo. Radšej ho včas zastavte, pomôžte mu, poraďte. Ak má dieťa po sebe niečo opravovať, o chvíľu nevie, čo vlastne bolo správne a čo nesprávne.
7. Povzbudzujte a nezabúdajte na pochvalu. A nielen za dobrý výkon v škole, ale aj za každú snahu. Keby ste ju totiž dostatočne neocenili, u mnohých detí by ste sa možno lepšieho výkonu už ani nedočkali. Pochvala posilňuje žiaduce správanie a zároveň ňou budujete zdravé sebavedomie vášho dieťaťa.
8. Nezaujímajte sa len o školu. Dôležité sú aj ostatné činnosti dieťaťa a pravidelná komunikácia o jeho zážitkoch.

 

Vstup do školy je jednou z najvýznamnejších udalostí v živote dieťaťa. O tom, či bude v škole šťastné, rozhoduje nielen správny výber školy, ale aj čas nástupu do nej. A preto v súvislosti s týmito skutočnosťami je potrebné pre svoje dieťa vybrať tie najlepšie možnosti. Ak si neviete poradiť sami, odborníci pedagogicko-psychologických poradní, ktoré majú svoje sídlo takmer v každom väčšom meste,  vám radi pomôžu.

 

Riziká skorého nástupu

Ak do školy nastúpi dieťa, ktoré na školské prostredie nie je pripravené, môžu sa vyskytnúť viaceré problémy. Dieťa nemusí stačiť tempu výučby a začne zaostávať. Bude mu trvať oveľa dlhšie osvojiť si základné poznatky zo školy než jeho spolužiakom. Začne mať zo seba zlý pocit, stratí sa pocit radosti, a to predsa nikto nechce. Dať dieťa do školy skôr aj napriek tomu, že na to podľa odborníkov ešte pripravené nie je, zanecháva na dieťati negatívne stopy. I keď sa vám to možno nebude páčiť, ale rady odborníkov v tomto prípade je lepšie dodržať.

 

Predĺženie detstva

Mnohí rodičia, paradoxne, v snahe predĺžiť svojim deťom detstvo, žiadajú o odklad školskej dochádzky, aj keď je ich dieťa pripravené. Keď vám odborník vydá posudok s tým, že nie je na čo čakať, no vy predsa len nechcete dieťa do školy zapísať, je to vaše rozhodnutie. No treba si to naozaj dobre premyslieť. Keď totiž premeškáte vhodný čas na zápis dieťaťa do školy, hrozí, že sa bude o rok v prvej triede nudiť a nudu kompenzovať vyrušovaním a zabávaním sa počas vyučovania. Nie sú to len frázy. Aj u väčšinou bezproblémových detí sa môžu vyskytnúť problémy so správaním, ktoré by ste vôbec nečakali. Nuda je pre dieťa v škole naozaj zlým spoločníkom.

 

Oblasti pripravenosti školáka

Rozumová oblasť

V tejto oblasti vie úmyselne zamerať pozornosť na nejakú činnosť, jeho vnímanie je diferencované, má záujem o nové poznatky, má rozvinutú jemnú motoriku ruky a zrakovo-pohybovú koordináciu.

Citová oblasť

V jeho správaní je menej impulzívnych reakcií, citovú kapacitu vie využiť pri školskej práci.

Sociálna oblasť

Potrebuje sa stretávať s inými deťmi, vie sa podriadiť požiadavkám detskej skupiny, vie prevziať na seba úlohu školáka

Existujú samozrejme aj individuálne rozdiely medzi deťmi v rýchlosti psychického dozrievania. A tu je ten rozdiel dosť výrazný hlavne medzi dievčatami a chlapcami, pretože šesťročné dievčatá sú takmer o jeden rok psychicky zrelšie ako šesťroční chlapci. Preto majú dievčatá v prvej triede väčšinou lepšie školské výsledky ako chlapci. Chlapci sú hravejší, často aj rečovo menej zdatní. To však neznamená, že by mali začať navštevovať prvú triedu o rok neskôr. Obyčajne vo štvrtej triede, začínajú dievčatá vo všetkom dobiehať a v matematike aj predbiehať. Ak je dieťa psychicky zrelé, nie je dôvod pre odklad školskej dochádzky.

 

Kedy požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky

Po období zápisov do škôl prichádza obdobie, keď rodičia dostanú do rúk oznámenia o prijatí do školy. Mnohí sa rozhodujú, či dať dieťa do školy, alebo požiadať o odklad školskej dochádzky. Ako žiadosť napísať a dokedy ju podať?

O tom, že zrejme budete žiadať o odklad školskej dochádzky, môžete informovať učiteľku už pri zápise svojho školopovinného dieťaťa. Ona si túto informáciu zaznačí k menu dieťaťa, avšak o odklad aj tak musíte písomne požiadať. K žiadosti o odklad školskej dochádzky by ste mali priložiť stanovisko lekára, psychológa, logopéda či riaditeľky materskej škôlky. Konanie vo veci odloženia začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka môže riaditeľ začať aj na podnet materskej školy, keď pracovníci materskej školy sú presvedčení, že dieťa nedosiahlo školskú spôsobilosť. Nie je síce povinné, avšak je dôležité, ak na odklade trváte. Názor odborníkov totiž môže mať pri rozhodovaní riaditeľa školy väčšiu váhu. O odklade školskej dochádzky rozhoduje riaditeľ školy, ktorý má právo udané dôvody neakceptovať a žiadosť zamietnuť a v takomto prípade musí dieťa nastúpiť začiatkom septembra do školy. Pokiaľ vám riaditeľ školy odklad nepovolí, podľa zákona existuje tzv. dodatočný odklad, ktorý je možné udeliť v prípade, že v priebehu prvého polroka sa u dieťaťa prejavila nedostatočná fyzická alebo mentálna vyspelosť ku školskej dochádzke. V súvislosti s nástupom do školy, s ktorým súvisí odklad, rozoznávame dva typy rodičov. Tí, ktorí s odkladom v žiadnom prípade nesúhlasia a potom tí, ktorí zámerne nástup do školy predlžujú.

 

Kedy sa odporúča odklad školskej dochádzky

Odklad školskej dochádzky o jeden rok sa odporúča dieťaťu, ktoré má:

• • problémy s výslovnosťou alebo nevie formulovať vety
  • nevydrží sa sústrediť a nezapamätá si vetu
  • nedokáže sa orientovať v čase, neovláda priestorovú orientáciu
  • nevie dodržiavať základnú hygienu, samostatne sa obliekať, obúvať, vyzliekať, nevie jesť
  • nepozná údaje o sebe (o rodine, adresu, svoj vek)
  • nemá záujem o učenie, nie je prirodzene zvedavé na nové veci, nekladie otázky
  • je neposedné a netrpezlivé
  • dieťa je príliš malé na to, aby mohlo sedieť v školskej lavici
  • má nejaké zdravotné problémy
  • dieťa sa narodilo medzi májom a augustom pred šiestimi rokmi