•  

          ČO BY MAL BUDÚCI PRVÁK  VEDIEŤ

          • samostatne sa obliecť a obuť
          • pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky
          • samostatne sa najesť a obslúžiť na WC
          • správne vyslovovať všetky hlásky
          • vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších  vetách
          • kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené
          • nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
          • vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
          • poznať základné farby, spočítať predmety do šesť
          • rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu
          • naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku,
          • vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
          • orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo“

           

          AKO BY SA MAL BUDÚCI PRVÁK  SPRÁVAŤ

          • vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút
          • začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha
          • na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká)
          • väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý
          • nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti
          • v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
          • nezajakáva sa pri reči
          • nepomočuje sa

           

          AKO BY MAL VYZERAŤ DOSTATOČNE ZRELÝ ŠKOLÁK

           

          REČ

          Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu, hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.

           

          SOCIÁLNA ZRELOSŤ

          Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.

           

          JEMNÁ MOTORIKA

          Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.

           

          HRUBÁ MOTORIKA

          Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotúľ vpred.

           

          ORIENTÁCIA

          Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.

           

          POČÍTANIE

          6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.

           

          CHCE SA UČIŤ

          V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy, rieši ich a vydrží ich riešiť až do konca. Potom je na školu pripravené.

           

           

          ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ

          Je dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti.

           

          TELESNÁ ZRELOSŤ 

           Nemusí byť v súlade so psychickou a sociálnou zrelosťou, posudzuje ju pediater:

          • dieťa má byť dostatočne telesne vyspelé (výška okolo 110-120 cm, váha asi 22 kg) a zdravé
          • má primerane rozvinuté kosti a svalstvo
          • má optimálny fyzický vek (u nás je to 6 rokov

           

          PSYCHICKÁ ZRELOSŤ zahŕňa

          • pracovnú
          • sociálnu
          • emocionálno-vôľovú
          • rozumovú pripravenosť

           

          PRACOVNÁ VYSPELOSŤ

          • dieťa má rozlíšiť hru od povinnosti úlohy sa snaží splniť a dokončiť
          • je vytrvalé v práci
          • podriadi sa rytmu vyučovacích hodín
          • má primerané psychomotorické tempo

           

          SOCIÁLNA VYSPELOSŤ

          • teší sa do školy, má záujem o školské aktivity
          • je schopné začleniť sa do kolektívu
          • nie je agresívne, vie spolupracovať
          • zvláda príkazy a zákazy, rešpektuje pravidlá
          • správne sa orientuje v jednoduchých sociálnych situáciách
          • váži si prácu iných

           

          EMOCIONÁLNO-VÔĽOVÁ VYSPELOSŤ

          • je emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii, schopné prijať neúspech
          • je schopné odložiť bezprostredné splnenie želaní
          • vie vydržať bez mamy
          • vie sa ovládať, vydrží 30 min. sedieť, dávať pozor, nerozprávať sa
          • nerobí mu väčšie ťažkosti vystupovať pred druhými
          • má stálejšie záujmy
          • má pozitívny vzťah k povinnostiam

           

          ROZUMOVÁ VYSPELOSŤ

          Zahŕňa úroveň: vnímania,  myslenia,  pamäte,  pozornosti,  reči,  motoriky a kresby

          VNÍMANIE

          • je členené – dieťa dokáže celok rozložiť na časti a naopak
          • lepšie postihuje detaily
          • zrkadlové tvary nevníma ako rovnaké
          • sluchom rozlišuje základné zvuky MYSLENIE
          • konkrétne – využíva pri zaobchádzaní s názorným materiálom (množstvom, poradím, následnosťou) na základe skúseností zovšeobecňuje
          • analytické – využíva v orientácii vo svete okolo, v kresbách a dejoch, lepšie postihuje podobnosti a rozdiely, chápe vzťahy a súvislosti PAMÄŤ
          • je stále viac mechanická ako logická
          • už je trvalejšia a zámernejšia
          • dieťa vie narábať s číslami do 10, má osvojené predmatematické predstavy (rozumie pojmom prvý, posledný, väčší, menší, hore, dole, hneď pred, hneď za ...)

           

          POZORNOSŤ

          • ustaľuje sa, predlžuje sa dĺžka trvania koncentrácie pozornosti na zhruba 15-20 minút

           

          REČ

          • má čistú výslovnosť, vyjadruje sa spisovne
          • pozná nejaké riekanky, pesničky, básničky
          • rozpráva obsah krátkej rozprávky a rozumie jej obsahu
          • vysloví krátke slovo samostatne po hláskach
          • používa správne pomenovania
          • používa vety a súvetia na opis zážitkov

           

          MOTORIKA

          • zvláda cielenú pohybovú aktivitu, vykonáva menej bezúčelných pohybov
          • ovláda svoje motorické správanie, kontroluje sa, pokojne sedí
          • kreslí tak, že línie sú presné a neroztrasené
          • vystrihne jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary

           

          KRESBA

          • je schopné obkresliť jednoduchú predlohu
          • nakreslí postavu so všetkými základnými znakmi
          • jeho kresba vernejšie odráža skutočnosť

           

          NAJČASTEJŠIE DÔVODY VYŠETRENIA ŠKOLSKEJ ZRELOSTI

          • podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivita
          • ťažená adaptácia na cudzie prostredie a cudzích ľudí, výrazná citová pripútanosť (zväčša k matke), nesamostatnosť, hravosť
          • hraničný dátum narodenia (jún, júl, august)
          • mimoriadne nadané deti narodené v septembri, októbri, novembri a decembri, ktorým „zle vychádzajú roky“ a hrozí im automatický odklad o 1 rok
          • rozumové schopnosti na dolnej hranici normy alebo mentálna retardácia, kde je potrebné rozhodnúť, či dieťa ostane v MŠ, pôjde do nultého ročníka ZŠ alebo do špeciálnej ZŠ
          • zdravotné a iné problémy, ako sú poruchy vývinu reči, slabozrakosť, nedoslýchavosť, nízky vzrast, vrodené vývinové chyby, nevyhranená lateralita (pravo-ľavorukosť), deti predčasne narodené alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou
          • snaha rodičov pomocou vyšetrenia objektívne zhodnotiť danosti dieťaťa (v čom vyniká, v čom je slabšie) a pripraviť ho na vstup do školy
          • požiadavka  ZŠ, aby dieťa takéto vyšetrenie absolvovalo